Noc

Doba od súmraku do úsvitu je v akejkoľvek kinematografii zrejme tým najpríhodnejším, vizuálne najpôsobivejším, správne uhrančivým časom pre filmové pozorovanie najrôznejších (ne)normálnych prejavov ľudského správania a konania.
Nočné filmy, príbehy odohrávajúce sa po zotmení ideálne zachytávajú vyhranené autentické i romantické skraty v správaní, podivné sklony alebo posadnutosti, osvetľujú slepé úniky (z dennej, pracovnej, rodinnej reality) i neočakávané rozhodnutia. Noc sa ľahko stáva časom najrôznejších prejavov precitnutia i pochopenia, alebo naopak prejavov slabosti, zlyhania, odcudzenia, emocionálneho ochromenia či istého dokonávania doterajšieho žitia. Práve v noci a v temnote sa často varia dejiny, vtedy sa zasahuje do osudov jednotlivcov (krimi).
Film sa rýchlo naučil vyrábať si noc podľa potreby (Americká noc). Noc sa stala významotvorná vo filmoch kritizujúcich spoločenskú situáciu (Fritz Lang), narábanie s nocou a temnotou býva črtou autorského štýlu (Tim Burton). Je nutnou súčasťou spôsobu rozprávania a tvorenia atmosféry v „čiernych“ sériách rôznych kinematografií sveta (americký i francúzsky „film noir“). Niektoré žánre a upíry existujú len vďaka noci. V osídlach noci nechali celovečerne uviaznuť svoje filmové príbehy mnohí filmári a niektoré z nich tvoria program 11. ročníka letného filmového seminára Štyri živly 2009.

Martin Kaňuch
filmový teoretik a dramaturg LFS 4 živly